Kovács obhájil majstrovský titul!

Čo má väčšiu cenu ako majstrovský titul? Jeho obhajoba! Tiborovi Kovácsovi sa to v napínavom finále Majstrovstiev Slovenska automobilových súťaží 2022 v Košiciach podarilo.

Práve skončená sezóna automobilových súťaží MSR 2022 bola pre popradskú posádku Tibor Kovács a Vilo Pitoňák mimoriadne turbulentná. Už v úvode sezóny došlo v majstrovskej posádke z vlaňajšej sezóny k personálnej výmene, keď Peťo Dovalovský nemohol pre pracovnú vyťaženosť garantovať štarty v celej sezóne.

 „Bolo mi to ľúto, lebo s Peťom nám to výborne fungovalo, ale život prináša zmeny a aj s touto sme sa museli vyrovnať. S Peťom sme stále kamaráti a ak bude môcť, tak ho znova rád uvidím na sedadle spolujazdca,“ vysvetľuje Tibor Kovács. 

Miesto po Peťovi zaujal skúsený Vilo Pitoňák, ktorý má už najazdené kilometre a po boku Tibora sa pohybuje už dlhý čas aj ako mechanik. Teraz prišla príležitosť znova sadnúť do súťažného kokpitu. 

„Vedeli sme do čoho ideme. Poznáme sa roky a máme k sebe vzájomnú dôvere. To sa napokon v sezóne aj potvrdilo, keď sme došli všetky súťaže, kde sme štartovali a spolu sa mohli radovať s úspechu,“ pokračuje Tibor.

Popradčania štartovali v triede 3 s vozidlom Mitsubishi Lancer, no aj tu došlo počas sezóny k vývoju.

 „Posledné roky som sedlal „Myšiaka“ Evo VI a poriadne sme si spolu užili. Je to super auto, ale už som cítil, že je čas na zmenu. Sezónu sme ešte začali s Evo VI-kou, no v polovici sme ju predali a kúpili Evo IX,“ prezrádza Kovács, ktorý už čo to najazdil so Škodou, Subaru, no najviac práve na Mitsubishi. „Je to rozhodne výkonnostný posun a hneď sme to cítili na prvých pretekoch po zmene techniky. Našťastie sme mali v tejto sezóne techniku spoľahlivú a to sa zo šestky prenieslo aj na deviatku. Vždy sme videli cieľ, čo bolo základom nášho úspechu.“

Chlapci z pod Tatier vyštartovali do sezóny na Valaške, kde sa posúval úvod MSR po tragédii na nešťastnom Slovakia Ringu.

„Počasie na Valašske bolo veľmi nepríjemné. Mokro, chladno, premenlivé podmienky. Nuž, veru poriadne sme sa vytrápili,“ obzerá sa na začiatok sezóny Tibor. „Nemali sme dobré pneumatiky a aj to poznačilo nás výsledok. Tretie miesto v obidvoch súťažných dňoch síce nebolo terno, ale bol to aspoň dobrý základ do sezóny. Základ na ktorom sa dalo stavať.“

Druhým podnikom boli domáce preteky v Poprade. 

„To býva vždy náročné. Jednak je tu väčší tlak zo strany fanúšikov a jednak má človek pocit, že to musí na domácej trati dokázať lepšie,“ prikyvuje hlavou úradujúci majster Slovenska v triede 3. „Dôležité bolo nespraviť chybu a urobiť slušný výsledok. To sa podarilo, lebo sme dvakrát skončili druhí a potvrdili domáce očakávania.“ 

Lenže to už Tibor vedel, že vynechajú nasledujúci podnik v Hustopečiach. Útechou bolo, že sa po skončení sezóny aj tak jedna súťaž mazala z výsledkov.

 „Bol to zámer,“ priznáva Kovács. „Už sme mali kupca na naše Evo VI a nechceli sme nič riskovať na náročných pretekoch v Hustopečiach, kde sme sa rok predtým poriadne natrápili.“ 

Práve v čase medzi súťažou v Hustopečiach a nasledujúcim augustovým podnikom v Rzeszowe došlo k výmene súťažnej techniky.

 „Našťastie všetko prebehlo bez väčších problémov, aj keď môžem už priznať, že mi to trochu kolidovalo s rodinnou dovolenkou a dostávalo ma to do časového stresu, všetko sme stihli. Aj súťažné povinnosti aj dovolenku,“ usmieva sa pri spomienke na letnú hektickú dobu Popradčan.

Druhú polovicu relatívne krátkej slovenskej súťažnej sezóny Tibor s Vilom odštartovali s novou technikou na extra náročnej trati v poľskom Rzeszowe. 

„Štartoval som tu už pred rokom s Peťom a vedel som do čoho ideme. Dôležité bolo nedať sa vyprovokovať a rozumne súťaž dojazdiť. Už v úvode sme síce mali malé problémy, no našťastie sme všetko zvládli. Po odstúpení súperov sme sa sústredili na cenné body a vyšlo to na maximálne body za obidva súťažné dni,“ potvrduje Tibor.

Pred finále v Košiciach sa vytvorila celkom zaujímavá situácia. 

„Vedeli sme, že Vlasto Majerčák s modernejšou technikou je favoritom. To nám pomohlo, že sme necítili príliš stres. Nemali sme čo stratiť len získať. Ak sme chceli obhájiť vlaňajší majstrovský titul v triede, tak by sme museli po obidva dni byť aspoň druhí a Vlasto by nesmel dôjsť do cieľa. To sa nám naozaj zdalo málo pravdepodobné,“ priznáva skúsený Tibor Kovács. 

Lenže automobilový šport má svoje čaro aj vďaka tomu, že je absolútne nepredvídateľný. Dokonca aj kilometer pred cieľom sa môže čokoľvek stať a situácia sa môže úplne otočiť. Vraví sa tomu šťastie a tentoraz mali šťastie Popradčania. 

„Keď Vlasto prvý súťažný deň odstúpil a my sme skončili na druhom mieste, tak nám svitla iskrička nádeje,“ prikyvuje Tibor. „A keď sme potom hneď v úvode druhého dňa uvideli stáť jeho pokazené auto mimo cestu, tak to bol ďalší šok. Pred nami však boli ešte dlhé kilometre do cieľa etapy a bolo potrebné dôjsť aspoň na druhom mieste. To sa napokon podarilo a v súčte bodov nás to nakoniec vynieslo do čela šampionátu v našej triede. Mali sme veľkú radosť, lebo sme tomu už ani neverili. Je nám úprimne ľúto Vlasta s Jakubom, no je to šport a tentoraz stálo šťastie na našej strane,“ konštatuje s úsmevom spokojný Tibor Kovács.

„Keď sa obzriem naspäť, tak to bol naozaj turbulentný rok pre nás. O to väčšiu radosť z toho mám. Som vďačný a chcem sa veľmi poďakovať Vilovi za to, že som sa na neho v kokpite mohol spoľahnúť. Ďakujem našim chlapcom mechanikom, ktorí majú tiež na našom úspechu veľký podiel. Mimochodom veľmi nám v Košiciach pomohli chlapci Spavo Racing, za či im extra ďakujem. Ďakujem sponzorom a partnerom bez ktorých by to bolo veľmi ťažké zvládnuť. Za toleranciu a podporu ďakujem aj našim rodinám, že s nami mali trpezlivosť. A zabudnúť nemôžeme ani na našich fanúšikov. Boli úžasní! Sme naozaj šťastní, že ešte je dosť tých, ktorí stoja okolo tratí a vášnivo nás povzbudzujú. Je to veľmi motivujúce. Ďakujeme vám. Ostáva už len veriť, že sa vidíme aj v nasledujúcej sezóne a spolu si to znova užijeme,“ dáva bodku za práve skončenou sezónou staronový majster Slovenska v triede 3, ktorý navyše obsadil spolu so svojim spolujazdcom Vilom Pitoňákom aj šieste miesto v absolútnom hodnotení Majstrovstiev Slovenska. 

Ľuboš Kašický